Tradičné bilančné klišé, že odchádzajúci rok bol horší ako predošlý, ale určite lepší ako nasledujúci, nemá chybu ani tentoraz.
Dokonca je možné pridať aj doložku, že rok 2023 potvrdil, že to klišé sedí na každý (nový) rok viac, ako na ten predošlý.
Odkiaľkoľvek sa začne, najpodstatnejší odkaz roka 2023 je, že parlamentné voľby znamenajú viac ako zmenu vlády a - zatiaľ - o čosi menej ako zmenu režimu. Hoci tempo „tranzície“ je rýchle, na prelome rokov nie je zrejmé, kam, resp. po aké štádium „iliberalizmu“ sa Fico IV prekope.
Naopak, zrejmejšia ako zrejmá je maďarská trajektória, po ktorej sa Slovensko vezie už tretí mesiac.
Brzdou môže byť jednak to, že Fico je ustráchanejší a menej asertívny ako Orbán. A s tým súvisiaci takt, že počnúc vymenovaním vlády sa z Európskej komisie šírili čitateľné signály, že k prípadnému ďalšiemu pokusu o delimitáciu právneho štátu sa postaví omnoho rozhodnejšie.
Pozrieť sa na rok 2023 aj z iných koncov, ako je vysoká politika, znemožňujú politické profily aj individuálne fyziognómie partie Fico IV.
Bleskové vybudovanie koalície aj vlády pomerne jednoznačne upozorňuje, že program, resp. detaily programu, sa varia a budú variť dodatočne. Možná je takto dedukcia, že ešte ani sami netušia, aké to budú krajnosti, do ktorých ich dotlačí vládnutie „tvrdej ruky“.
Ako veľmi podložená vyzerá úvaha, že ak bude pokračovať „zrýchlené konanie“ nielen v schvaľovaní legislatívy, ale v drvení – najvypuklejšie - špeciálnej prokuratúry a fakticky všetkých (papierovo) nezávislých inštitúcií (ÚRSO, protimonopolný úrad, nespočet ďalších), tak sa fakticky napĺňa hrozba, že sme nakročili do iného politického usporiadania.
Končiaci sa rok obnažil jeden z najvýraznejších príznakov, ktorým sú úvahy Pellegriniho (nie Fica!) o „reforme“ Ústavného súdu. Ak vidíme, že chystajú napodobeninu (vernú či nevernú) najodsudzovanejšieho mocenského manévru Orbána aj Kaczynského, prevahu môžu mať iba skeptické očakávania.
Také či ešte skeptickejšie nastolil rok 2023 aj v oblasti verejných financií. Tragikomédiou cez slzy je „konsolidácia“, ktorú rámcuje na jednej strane minister Kamenický krikom o gréckej ceste, pričom súčasne Smer-Hlas-SNS zvýšili výdavky o jeden a pol miliardy eur.
